|
Do roku 1782
Od roku 1782 do začiatkov 20. storočia
Život v 20. storočí
Posledné roky
Cintoríny v Snine
|
V súčasnej dobe je známy iba jeden cintorín, ale bolo tomu tak aj v
minulosti? Nepodarilo sa nám zistiť, ako a kde pochovávali Sninčania svojich zosnulých
pred postavením kostola. Je známe z histórie, že Slovania pred prijatím kresťanstva
pochovávali na pohrebiskách. So šírením kresťanstva a výstavbou kostolov boli cintoríny
súčasťou pozemku, na ktorom stál kostol. Tak to bolo aj v Snine.
Až v 18. storočí, pravdepodobne v súvislosti s epidémiou cholery a moru, boli vydané
nariadenia, ktoré zakazovali pochovávať uprostred obcí. Toto nariadenie v Snine zaviedli
do života obce v roku 1796, o čom hovorí cirkevná vizitácia z roku 1816: "V tejto farnosti
sú dva privátne katolícke cintoríny. Jeden na nižnej strane mesta Snina, na svahu, ohradený.
Požehnal ho dôstojný pán Ján Mager, vicearcidiakon pred 20 rokmi. Druhý cintorín je vo
filiálke v Belej nad Cirochou, mimo pozemkov, na vyvýšenom mieste, ohradený. Požehnal ho
veľadôstojný pán Ondrej Glatz, vicearcidiakon humenský, pred 30 rokmi."
Vo vizitácii v § I. sa píše o kostole: "Postavený je uprostred mesta, na mieste nízkom,
ale suchom, pred ohňom nie dosť bezpečnom. Obkľúčený je cintorínom a kryptu nemá."
Podľa citátov možno konštatovať, že cintorín pri kostole bol veľmi blízko obydlí a v
plnej miere sa vzťahoval zákaz pochovávania. Preto bol v užívaní druhý cintorín. Zmienka
o tom, že bol na svahu, môže viesť k omylu, že je to už súčasný cintorín. Na svahu pod
lesom Viničnej hory bola totiž vinica na pestovanie hrozna. Celý tento les, s vinicou aj
zhruba s polovicou terajšej Tably, vtedy nazývaný Pod horou, patril tunajšiemu panstvu.
Vinica bola zmluvou daná do prenájmu miestnemu farárovi, ktorý ako odplatu mal za to
odslúžiť ročne 36 svätých omší obetovaných za grófsku rodinu. Cintorín však bol na svahu
riečišťa, ktoré riečka Pčolinka poniže Sniny mala pomerne široké. Tento cintorín bol v
užívaní 50 rokov.
O neperspektívnosti miesta pre cintorín na svahu vytvorenom ustupovaním Pčolinky rozhodol
až majiteľ sninského panstva gróf Štefan Rholl. Jeho rodina tu už mala zapustené korene, a
preto sa rozhodol pre zosnulých najbližších príbuzných postaviť hrobku s kaplnkou. Pre
tento účel lokalita tunajšieho cintorína nevyhovovala a pravdepodobne občas rozvodnená
riečka predstavovala nebezpečenstvo aj pre samotný cintorín. Ako najvhodnejšie riešenie
bolo obetovať preto svoj majetok . vinicu, z ktorej aj tak gróf nemal priamy majetkový
osoh. V roku 1842 postavil kaplnku a odvtedy sa datuje aj nový obecný cintorín, ktorý je
v súčasnosti známy ako jediný v Snine. |
