|
Do roku 1782
Od roku 1782 do začiatkov 20. storočia
Život v 20. storočí
Posledné roky
Cintoríny v Snine
|
Úvod
Dostupné historické dokumenty, zachovalé stavby i náhrobky na cintoríne dokazujú,
že pôvodní obyvatelia Sniny oddávna vyznávali rímskokatolícke náboženstvo.
Podkladom pre spracovanie dejín a vývinu rímskokatolíckej farnosti v Snine sa stala
seminárna práca bohoslovca Eduarda Chrina, ktorú vypracoval v 3. ročníku štúdia na
Teologickom inštitúte v Košiciach Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty
Univerzity Komenského (1997).
V počiatkoch
Do roku 1782 bola Snina filiálkou farnosti Dlhé nad Cirochou, o čom svedčí prvá písomná
zmienka z roku 1333 pri odovzdávaní pápežských desiatkov miestnym farárom Laurentiom. Dlžanská
farnosť od svojho vzniku patrila do Jágerského biskupstva, až kým v roku 1804 nebolo
zriadené Košické biskupstvo
Reformné hnutie
V 2. polovici 16. storočia zasiahla severný Zemplín kalvínska reformácia. Vtedy sa k nej
pridali aj Drughetovci, tunajší zemepáni. Z toho sa dá usúdiť, že podľa vtedajšej zásady
"cuius regio, eius religio" (koho kráľovstvo, toho náboženstvo) boli aj sninskí veriaci
prinútení ku kalvinizmu. Tento stav trval minimálne do roku 1609, keď prestúpil Juraj
Drughet na katolícku vieru. Protestantských kazateľov však odstránil z nášho kraja až jeho
syn Ján Drughet v roku 1628. V 2. polovici 17. storočia bola už Snina určite katolícka.
Svedčí o tom fakt, že za povstania Imricha Tőkőliho v roku 1672 humenskí františkáni ušli
pred povstaleckým vojskom práve do Sniny.
Iné pramene
O živote obyvateľov v období 18. storočia sa dozvedáme z kánonických vizitácií. Prvý kostol,
zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, si postavili veriaci v roku 1726. Bol dreven7 a bola k nemu
pripojená aj drevená zvonica, v ktorej viseli tri zvony. Kostol mal krsteľnicu. V kánonickej
vizitácii z roku 1746 je uvedené, že okrem spomínaného dreveného kostola je zo štedrosti grófa
Františka Csákyho budovaný iný kostol z kameňa ku cti sv. Mórica Vyznávača, lebo starému kostolu
hrozilo nebezpečenstvo záplavy. Z roku 1746 sa zachovala úradná listina, v ktorej jágerský
biskup František Barkóczy dovolil grófovi Františkovi Csákymu postaviť v Snine nový klostol.
Nový kamenný kostol si veriaci postavili za štedrej pomoci grófa Csákyho a jeho manželky Anny
Márie rodenej Zichyovej. V roku 1751 bol kostol dokončený a zasvätený Nájdeniu sv. Kríža. Kostol
ešte nemal vežu.
Z kánonickej vizitácie z roku 1749 sa o sninských veriacich dozvedáme: "Obyvatelia sú rímski
katolíci, sú zbožní, poslušní, zachovávajú predpísané sviatky, radi sa zúčastňujú na
bohoslužbách. Každoročne tu bývajú dve procesie, jedna na Nedeľu Najsvätejšej Trojice do
Udavského a druhá na Sviatok Najsvätejšieho Tela Kristovho do Dlhého nad Cirochou" Vo vizitácii
z roku 1773: "V kostole je drevený chór s organom. Pri kostole je drevená zvonica s troma zvonmi,
z ktorých najväčší je zasvätený k úcte sv. Urbana, stredný k úcte sv. Juraja a najmenší k úcte
sv. Jána" Z tejto vizitácie sa môžeme dozvedieť aj o počiatkoch úcty tunajších veriacich k Panne
Márii Snežnej: "V lesoch Belej, kde kedysi bola ťažba železa, je kaplnka z roku 1769 s biskupskými
odpustkami, ktorú dala postaviť osvietená grófka Terézia Zichyová. V nej sa slávi obeta sv.
omše na sviatok Panny Márie Snežnej aj inokedy, keď prv menovaná pani osvietená grófka vyjde na výlet
a vtedy misál, prenosné náčinie a kalich sa vynesú z materského kostola, alebo z filiálky Snina." |
