|
Do roku 1782
Od roku 1782 do začiatkov 20. storočia
Život v 20. storočí
Posledné roky
Cintoríny v Snine
|
Začiatok 20. storočia
Začiatkom 20. storočia vznikol v Snine Rímskokatolícky čitateľský krúžok. Listina z
mimoriadného zasadnutia krúžku zo 14. novembra 1909 obsahujúca stanovy hovorí o
duchovnom a spoločenskom živote sninských veriacich a tiež o neblahej maďarizácii.
Cirkevným predstaviteľom krúžku bol farár Andrej Lehoczky, svetský učiteľ Michal Balás a
tajomníkom kaplán Štefan Lipták. Hlavnými cieľmi krúžku bolo šírenie maďarského jazyka,
nákup kníh, rozvíjanie duchovného a spoločenského života, pôsobenie na mravné základy
spoločnosti, prebúdzanie bratskej lásky, etiky a zhromažďovania občanov, materiálne
podporovať chudobných, siroty, vdovy a starcov a pomáhať tým, ktorí sa obrátili na
krúžok o radu. Členom krúžku mohol byť každý, kto nebol slobodomurár, protinábožensky
založený a ani v sociálno-demokratickom hnutí.
Počas prvej svetovej vojny
V roku 1914 rakúsko-uhorská armáda potrebovala zvony na odlievanie zbraní. A tak sninskí
veriaci prišli o veľký zvon. V roku 1925 za pôsobenia farára Martina Ondriáša odliali z
milodarov amerických Slovákov pre sninskú farnosť dva nové zvony - veľký a malý. Pôvodný
malý zvon bol preto umiestnený v kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne. Dnes
najstarší obyvatelia Sniny si ešte pamätajú, že na streche kostola nad svätyňou bol
umiestnený dvojkríž. V medzivojnovom období, pri prestavbe škridlovej strechy na plechovú,
dvojkríž naspäť už nedali. Po 2. sv. vojne ešte za pôsobenia farára Martina Ondriáša
položili do kostola novú dlažbu a v roku 1949 nové farebné okná.
Obdobie druhej svetovej vojny až do roku 1993
V roku 1952 bol inkardinovaný do Spišskej diecézy a stal sa farárom Černovej. Sninskú
farnosť po ňom dočasne spravoval kaplán Vincent Kováč. Za jeho pôsobenia inštalovali v
kostole novú krížovú cestu a spovednicu. V 50-tych rokoch za pôsobenia farára Ladislava
Bartka si sninský veriaci postavili novú farskú budovu. V rokoch 1962 až 1965 prebiehal
2. vatikánsky koncil, ktorý si okrem iného vytýčil za cieľ uskutočniť liturgickú reformu.
Chcel znova zaviesť do liturgie plnú účasť ľudu, ako to bolo v najstarších časoch
kresťanstva. Preto povolil sláviť sv. omšu v národných jazykoch. Oltár sa od steny
svätyne presunul bližšie k ľudu a kňaz, ktorý bol predtým k ľuďom otočený chrbtom sa k
ním otočil tvárou. V sninskej farnosti liturgickú reformu uskutočnil farár Ladislav Kondáš.
Za jeho pôsobenia vymaľovali kostol. Niektoré z malieb sa zachovali dodnes na víťaznom
oblúku. V strede je maľba Kristus Kráľ. Na južnej strane je vyobrazený sninský kostol a
na severnej je chrám sv. Petra v Ríme. Vo svätyni za oltárnym obrazom pri odstraňovaní
starých malieb bola vtedy objavená pôvodná freska Svätého Kríža, ktorému bol kostol
zasvätený. Liturgická reforma sa uskutočnila tak, že odstránili starý oltár z bohostánkom,
bočné oltáre a drevenú kazateľnicu nachádzajúcu sa pri sakristii na stene víťazného oblúku.
Do kostola umiestnili nový oltár, bohostánok, sedes, ambonu a krstiteľnice. V súčasnosti
sa toto liturgické zariadenie okrem krstiteľnice nachádza vo filiálnom kostole sv. Pia X.
v Stakčíne. Pretože kapacita sninského kostola už dávno nestačila množstvu veriacich, farár
sa pokúsil aspoň čiastočne vyriešiť tento problém. Za jeho pôsobenia sa realizovalo
rozšírenie chóra a na nový chór sa zakúpil nový orgán. Okrem toho sa k čelu kostola
pribudoval kovový prístrešok, ale na príkaz vtedajšej vládnej moci bol odstránený.
V roku 1968 na žiadosť farára Ladislava Kondáša začali vo farnosti Snina ako katechétky
pôsobiť Sestry Božského Vykupiteľa. Bývali na Hviezdoslavovej ulici v starom dome rodiny
Matisovej. Bola to sestra Bronislava Značková ako kuchárka a štyri katechétky: s. Ella
Maczková, s. Albína Fogašová, s. Richella Justínová a s. Hyacinta Anderková. Venovali
sa najmä deťom a mládeži, z ktorých sa mnohí rozhodli pre rehoľné a kňazské povolania.
V roku 1972, v období "normalizácie", však museli zo Sniny odísť. Sestry Božského
Vykupiteľa sa tu vrátili až v roku 1990. Okrem tejto rehole v súčasnosti pôsobia v Snine
Milosrdné sestry sv. Vincenta (satmárky) a rehoľníci Spoločnosti Božieho slova, ktorí tu
v roku 1993 založili misijné centrum sv. Jozefa Freinademetza. |
